Sv. Afraates
Sviatok: 7. apríl
+ 345
Perzský pustovník, ktorý sa zapojil do boja proti arianizmu. Narodil sa na hraniciach Perzie a Sýrie. Konvertoval na kresťanstvo a stal sa pustovníkom v Edesse; časom sa presťahoval do Antiochie (dnešné Turecko). Jeho pustovňa priťahovala davy, boli ohlásené zázraky. Keď Afraates verejne vystúpil proti Árijcom, služobník cisára Valensa sa ho pokúsil zavraždiť. Keď sluha náhle umrel, Valens túto smrť pochopil ako Božie znamenie. Ochraňoval Afraatesa a odmietol žiadosť árijcov o vyhostenie pustovníka. Afraates sa niekedy uvádza ako biskup kláštora Mar Mattai blízko Mosulu v Mezopotámii. Pravdepodobne bol mučeníkom, údajne napísal mnohozväzkovú obranu viery nazývanú "Vysvetlenie", ktorá je najstarším rozsiahlym dokumentom v Sýrijskej cirkvi. O Afraatesovi sa často hovorí ako o "Perzskom mudrcovi".
Sv. Finan
Sviatok: 7.apríl
6.storočie
Nasledovník sv. Brendana a zakladateľ kláštora v Kinitty v Offaly v Írsku. Narodil sa v Munsteri, tiež je známy pod menom Finnian. Je patrónom kláštora v Kinitty.
Sv. Ján de la Salle, kňaz, zakladateľ rehole Školských bratov, patrón učiteľov
1651-1719
Význam mena Ján: Boh je milostivý(hebr.)
Sv. Ján Krstitľ de la Salle narodil 30.apríla 1651 v Remeši vo významnej šľachtickej rodine. Roľmi záležať na tom, aby všetkým svojim desiatim deťom dali dobrú náboženskú výchovu. Ján bol najstarší. Traja bratia sa stali kňazmi a jedna sestra vstúpila do kláštora. Ján už ako jedenásťročný - podľa vtedajšieho zvyku - prijal tonzúru a tak sa stal klerikom. Ani nie šestnásťročný sa stal kanonikom remešskej katedrály, čo bolo významné a výnosné miesto. No Jána to nepokazilo. Nedal sa zviesť k ľahtikárskemu a pohodlnému životu. Pokračoval vo svojich štúdiách. V roku 1669 sa stal doktorom filozofie. V roku 1670 vstúpil do kňazského seminára sv. Sulpícia v Paríži. V roku 1672 mu umreli obaja rodičia. Ján sa stal hlavou rodiny. Vrátil sa zo seminára domov a staral sa o svojich mladších súrodencov. V tejto situácii začal rozmýšľať, či je naozaj povolaný stať sa kňazom. Príbuzní sa ho snažili odhovoriť od kňazstva. Váhal. Vykonal si osemdňové duchovné cvičenia. Na nich sa utvrdil v presvedčení, že Boh ho volá do kňazstva. Potom už nezakolísal a pokračoval vo svojej vytýčenej dráhe. Začal sa umŕtvovať, postil sa a skracoval si spánok. Pokračoval v štúdiách v Remeši. Za kňaza bol vysvätený na Bielu sobotu v roku 1678.
V tých časoch bola núdza o dobré a bezplatné školy.Európa bola zničená vojnami, ktoré zúrili v 16. a 17. storočí. Kláštory, školy a farnosti boli zničené. Veľa detí a mládeže nedostávalo ani základné vzdelanie, boli opustení, na ulici. Jánto so žiaľom pozoroval. Rozhodol sa pre nich založiť školy. V meste Rouene žila istá jeho príbuzná, bohatá pani Mailleferová, ktorá viedla svetácky život. Po čase sa však obrátila a začala podporovať dievčenskú školu, ktorú založil a viedol kanonik Mikuláš Roland. Pani Mailleferová však chcela, aby aj chlapci malimožnosť vzdelávania. Ján dostal od nej odporúčanie a podporu, aby mohol v Remešizaložiť takisto bezplatnú školu pre chlapcov. Po prekonaní ťažkostí sa to aj podarilo. Ján s pomocou iných ložil školu, ktorá bola financovaná z jeho peňazí, ktoré mal ako kaonik alebo ktoré mu zostali z dedičstva. Celý čas však rozmýšľal, čo robiť, aby škola fungovala ešte lepšie, aby učitelia neučili len z povinnosti ale, aby hlavne vydávali svedectvo duhovného života. Nakoniec sa rozhodol. V roku 1683 sa vzdal kanonického miesta i príjmov, ktoré z toho plynuli. O rok na to sa vzdal aj svojho dedičstva. Sám zostal žiť v chudobe a jedine z almužny napriek tomu, že ho od toho odhovárali kňazi aj arcibiskup. Ján však hovoril: "Ako môžem odporúčať chudobu, keď sám nebudem chudobný?" Čoskoro sa k nemu pridalo niekoľko mladíkov a tiež začali bezplatne vyučovať a vychovávať chlapcov.Stále to však bolo len svetské združenie. Ján sa po dlhých modlitbách a uažovaní rozhodol napísať duchovné pravidlá, aby mohlo vzniknúť duchovné spoločenstvo. Rozhodol sa, že všetci, čo budú patriť do rehole, nebudú kňazi, ale bratia. Logické bolo, že aj predstavení budú iba bratia. Sám teda sa z miesta predstaveného rehole vylúčil. Až na naliehanie svojich bratov prevzal vedenie novej spoločnosti. Tak vznikla rehoľa Bratia kresťanských škôl, ľudovo "školskí bratia". Ich hlavným cieľom boo bojovať proti nevedomosti. Mnohí fasrári, najmä vidiecki prosili Jána, aby im poslal školských bratov, ktorí by boli ochotní zdarma vyučovať deti. Ján kvôli tomuv roku 1685 zriadil v Remeši prvý učiteľský seminár, kde sa vzdelávali budúci vidiecky učitelia. O rok neskôr otvoril podobný seminár v Paríži. V oboch sa vyučovalo zdarma. Obyčajne tam bolo okolo tridsať žiakov, ktorí sa potom rozišli po dedinách a tam učili. Ján sám mal nad týmto ústavom patronát. Popritom Ján viedol stále prísny život. Postil sa , veľa času strávil v modlitbe, bičoval sa, po kňazským rúchom nosieval kajúcnický pás. Popritom vša bol radostnej mysle, bez toho, aby upozorňoval na svoje čnosti. Všetko chcel robiť na česť a slávu Božiu. Jeho školy sa rozšírili aj inde. Napriek hanobeniam a prenasledovaniam, ktorých sa mu ušlo za jeho činnosť, založil aj prvú priemyselnú školu v Európe. Žiaci sa tam učili meračstvu, staviteľstvu, kresleniu a účtovníctvu.Proti tomu boli najmä svetskí učitelia, ktorí sa báli, že prídu o zamestnanie. V Paríži dokonca parlament zakázal Jánovi vyučovať. Povolili mučiť len tých, ktorých chudoba bola nepopierateľná. Koncom 17. storočia mali školskí bratia šestnásť škôl a vyše tisícpäťsto detí.
Keď Ján videl, že rehoľa je už dostatočne rozbehnutá, požiadal bratov, aby si zvolili nového generálneho predstaveného. Po dlhšom vzpieraní bratia súhlasili. V roku 1717 zvolili na túto funkciu Františka Barthélemyho. Ján sa usadil vRouene, tam žil v modlitbe a skromnosti. Neprestal v pomáhaní biednym. Jeho zdravotný stav sa medzitým zhoršoval. Pred Veľkou nocou v roku 1719 prijal pomazanie chorých. Zomrel na Veľký piatok ráno 7. apríla 1719 v Saint-Yon pri Rouene. Za sväté bol vyhlásený v roku 1900 pápežom Levom XIII.
Ján de la Salle si získal obrovské zásluhy na poli škôl a vzdelávania. Je zakladateľom ľudovej školy, ako prvý urobil národný jazyk základom vyučovania (namiesto dovtedajšej latinčiny), prvý založil priemyselnú školu a takisto ako prvý založil ústav pre učiteľov. Školy prístupnil pre široké vrstvy ľudu. Jeho rehoľa doteraz pokračuje v tejto činnosti. Ján napísal aj niekoľko spisov, ako Návod na správu školy, O povinnostiach bratov, Povinnosti kresťana, Rozjímania a iné.
Bl. Uršulína
+ 1410
Bola pannou. V mladosti v Parme v Itálii dostala videnia a zažila extázy. Keď mala pätnásť rokov, na popud v zjavení išla do Avignonu, vo Francúzku, aby presvedčila protipápeža Klementa VII.(1378-1394), aby sa vzdal a ukončil tak veľkú západnú schizmu, ktorá trápila Cirkev od r. 1378. Spravila chybu, keď potom odišla do Ríma a naliehala na páža Bonifáca IX. (1389-1404), aby rezignoval. Pápež odmietol, preto Uršulína spravila ešte jeden nespešný pokus - prosila Klementa, aby sa vzdal svojho práva. Uršulína potom odišla na púť do Svätej zeme. Potom sa vrátila domov do Parmy. Vypovedali ju z mesta kvôli nejakým občianskym konfliktom. Odišla do Bologne a potom do Verony, kde aj zomrela.
Zdroj: www.knazi.sk
